Moderná žena

Autor: Ivana Kovacikova | 31.1.2012 o 14:39 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  47x

Každá z nás je iná, očakáva, túži... Priania a sny sú iné. Jedna skupina si hľadá parnerov, ktorí ich v tom podporia a tá druhá si hľadá partnera na to, aby ony plnili sny jemu. Ani jedna polovica nekoná správne.

 

,,Včera som si kúpila zápisník. Kedže mám ešte čerstvo v pamäti moje prvé dve sexuálne skúsenosti, a to každú s iným mužom, dokážem si ich zaznačiť. A kedže idem s dobou a verím, že tých partnerov bude čoraz viac, od dnes si to mám kam značiť. Ešte si pôjdem kúpiť tie nové handričky a ten drahý parfém nechám pre niektorého milenca. Obdarovať ma predsa za skvelý výkon nie je od veci. Som predsa moderná žena... "

 

O mesiac: ,,Listujem zápisníkom, som na štyridsiatej strane. Nie je mi zo mňa zle, som moderná žena. Bože, koľko ich tu už je...Aspoň budeme mať čo zajtra na káve s Karin rozoberať. A pekne do detailov! A ten parfém sa mi už míňa, treba doplniť zásoby. Mala by som loviť v iných vodách. Som predsa moderná žena..."

 

Moderná žena.

 

Moja babka pochádzala z osmych detí. Dve krátko po narodení zomreli, ostatní sa odsťahovali ďaleko od nej a ona zostala vo svojej rodnej dedine, kde si našla manžela. Bol vo všetkom prvý, nikdy pred tým nič podobné nezažila. Milovali sa, prišlo prvé dieťa. Prišlo aj druhé a skončili pri ôsmom. Medzi tým sa z dedka vykľul alkoholik pracujúci za pár drobných, neschopný uživiť veľkú rodinu. Začal babku biť. Ona však bola silná. Jedno dieťa jej umrelo, druhé v troch ochrnulo. Manžel ju už dávo nemiloval, otĺkal ju opitý pri každej príležitosti a deti postupne odchádzali z domu.

Ona ho však milovala a znášala jeho nálady, trpela bitky a nikdy sa mu neotočila chrbtom. Podnes, keď dedko ani nevládze chodiť, stará sa o neho a stojí mu poboku už 60 rokov. Neodradili ju ani milenky, ani bitky, nai toľká nenávisť. Nebola moderná žena.

 

Moja mama pochádza z osmych detí. Študovala, našla si manžela. Kúpili si byt, prišli prvé finančné ťažkosti a prvé dieťa. Narodila sa moja sestra. Ťažkosti pokračovali, ale môj otec, rovnako ako dedko, sa ešte na začiatku snažil robiť pre rodinu všetko. Mama otehotnela znova. Tlak a neprajnosť doby jej spôsobili bolesti. Mama potratila. O rok neskôr čakala mňa. Keď som sa narodila, dostala mama ďalšiu ranu. Jej najlepšia kamarátka jej prezradila, že už dlhšie spáva s mojím otcom. Dnes je to už 22 rokov. Medzitým zo mňa a sestry mama s otcom vychovali dve dospelé ženy, ktoré vedú vlastný život. Mama to nikdy nevzdala, celý život ťažko pracovala, peniaze vychádzali len tak-tak a otec mal vždy veľa "kamarátok". Moja silná mama nebola moderná žena.

 

V 90.tom som sa narodila ja. Jednoduchý pôrod, miláčik rodiny, najmladšia zo všetkých. Veľa lásky, pozornosti, všetkého. Mala som krásne detstvo. Vždy som mala to, čo som chcela. Po základnej škole, paralélne so štúdiom na gymnáziu prišli prvé lásky. Moje časté cesty do zahraničia za mamou a prácou im nikdy nevychádzali v ústrety a tak som vždy z veľkej lásky urobila len dobrého kamaráta. Bola som milá, vyrovnaná, s veľkým počtom kamarátok, ktoré som pokladala za všetko na svete. V Nemecku som stretla muža. Bol o sedem rokov starší a dokonale mi pomotal hlavu. Z veľkej lásky sa vykľula dlhá liečba môjho zlomeného srdiečka. Vtedy som pochopila, že mať len dobrých kamarátov je pre mňa výhodnejšie. A zaľúbiť sa? To nechám na neskôr. V devetnástich som si začala užívať život, rodičia pochopili, že sa na mňa môžu spoľahnúť, mala som dokonalú partiu kamarátov, všetci ma považovali za dokonale vyrovnaného človeka, môj večný a úprimný úsmev mi už ani nechceli veriť. Bolo mi krásne. A aby sa to ešte znásobilo, niekto z hore mi poslal do cesty muža. Nádherného, inteligentného, no o desať rokov staršieho. Zoznámili sme sa v marci, v auguste po dlhých telefonátoch do Nemecka, plných plaču a prosieb, bay som sa vrátila domov, som sa k nemu nasťahovala. Medzitým som úspešne zmaturovala, prijali ma na vzsnívanú vysokú školu a prvý krát som sa milovala s mužom. Z lásky, s mojím mužom, s priateľom... Prežili sme spolu harmonický a nádherný rok, plánovali sme si spoločnú budúcnosť a tak sme si, vzhľadom na môj vek, miesto dieťaťa, zadovážili aspoň psa.

Pomaly sa však, ako to býva, harmónia začala vďaka priateľovej kolegyni vytrácať, prišla realita, hádky a bitky, vzhrážky... Dnes sme spolu skoro 3 roky a veľa sme toho spolu prežili. Ťažké chvíle, krásne, boľavé, uvolňujúce... A neviem prečo, výchovou, presvedčením, zmýšľaním..nikdy by som sa ho nevzdala lebo ho nadovšetko milujem a verím, napriek tomu, čo bolo a čo viem, v lepšiu budúcnosť. V našu spoločnú budúcnosť! Nie som moderná žena.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?